História

História farnosti

Z historických dokumentov:

Z dokumentov, ktoré sa zachovali ešte v maďarskom jazyku sa dozvedáme mnohé zaujímavé skutočnosti.

Malá obec v šarišskej župe, v okrese Široké. Plebaniát bol založený až v roku 1788, nakoľko predtým to bolo miesto, kde pôsobil iba kaplán a patrilo to k plebaniátu Szinye-lipóc. Miestny kaplán býval u rodiny Berthotovcov.
Kostol vysvätený na počesť sv. Bartolomeja bol postavený v r. 1740 Mikulášom Berthotym a Juliannou Palocsay. Pod kostolom sa nachádza hrobka, kde sa ukladali telesné pozostatky rodín Fricsy, Hedry a Berthoty, ktorí pochádzali z rodu (z národa) Aba. Takisto sa na území plebánie nachádza kaplnka postavená v r. 1811 barónkou Ghillány Juliannou, rod. Splényi.

Plebaniát mal dve dcérske farnosti: Hedri a Bertót. V kostole sv. Štefana v Hedri sa nachádza starý kalichz r. 1514. Kostol v Bertót bol postavený v r. 1865 na náklady Jánosa Lukácsa – farára z Péchujfalu.

V kaplnke cintorína je pochovaný barón Frics Plényi Gábor s manželkou Juliannou Ghillany. Sarkofág je z čierneho mramora, smútiace postavy sú vytesané z bieleho pieskovca, ktorý je pokrytý sadrou. Plachta je napodobenina červenej medi, na ktorej sa nachádza nápis v latinčine.

Skladba náboženstva:
Farár: T. Hedry Ľudovít

Hermány (Stanka)

Predtým to boli dve obce: Stanka a Semse, v súčasnosti jedna obec.
Farnosť nie je stará. Bola založená v r. 1772 Lászlóm Péchy a manželkou Úsz z Péchujfalu.Predtým to bola dcérska farnosť materskej fary v Jernye.
Náboženské nepokoje týkajúce sa obnovy viery nenechali ani obec Hermány bez následkov. Márton Javcsák – prvý menovaný farár píše: “Ecclesiae…text v orig. latinčine,…” Na základe zachovaných spomienok sa jednak hovorí, že pred rokom 1772 tu bývali protestanti a počet rímsko-kat. veriacich tu bol asi len veľmi malý a tiež z faktov vyplýva, že protestantská cirkev vyrástla na troskách katolíckej cirkvi. Že kedy tu prijali luteránske vierovyznanie to sa nevie, a tiež sa nedá jednoznačne zistiť, či tu bola plebánia pred obnovou viery.
Rok 1772 v Hermány znamená znovunarodenie katolíckej viery. Veriaci páni svojim vzorom podporujú svojich poddaných k návratu ku viere. Zakladajú plebániu, ktorú podľa svojich možností podporujú a žiadajú farára od ostrihomského egerského biskupa, vediac, že kde je nablízku pastier, tam sa vlci neopovážia priblížiť.
V auguste 1772 sa už v hermány uskutočnil prvý krst miestnym farárom. Odvtedy sa vo farnosti striedali mnísi a farári dosť rýchlo.

Od 1. 9. 1894 sa tu dostal Mikuláš Hodobay a neskôr po jeho odchode do Ameriky János Frimmer. Kostol bol postavený na starých ruinách na počesť sv. Alžbety z milodarov tých ľudí, ktorí založili plebániu.
V súčasnosti má kostol dve bočné kaplnky (lode), ktoré boli ku kostolu pristavené v r. 1840. Pozornosť si zaslúži krídlovitý hlavný oltár postavený v gotickom štýle. Plastické postavy v centrálnej časti oltára a maľby na bočných krídlach pripomínajú gotické oltáre bardejovského a košického Dómu. Od hlavného oltára napravo sa nachádza sv. kríž a na ľavej strane oltár Bolestnej Panny Márie. V bočných kaplnkách sa nachádzajú oltáre Panny Márie z Lourd a sv. Jána Nepomuckého. V klenotnici kostola sa nachádza 1 ks veľkej, krásnej, ťažkej, pozlátenej sakristie, takisto drahokamami impozantne zdobený kalich.
Pred dverami kostola na stĺpoch stojí mauzóleum. Bolo postavené v r. 1818 a slávi manželskú lásku panovníčky Borbály Bereczkyovej. Mauzóleum nemá základy a tým je zubom času dosť poznačený.
Hermány nemá dcérsku farnosť.

Pán: Péchy ElekWinkler Gyula a jeho dedičia z Péchujfálu
Farár: T. frimmer János