vdp. farár doc. JCDr. PeadDr. Jozef Marčin, PhD
Narodil sa v Bardejove a vyrastal v Kľušove. Po maturite na bardejovskom gymnáziu študoval teológiu na Cyrilometodskej bohosloveckej fakulte UK v Bratislave. Po skončení štúdií ho 18. júna 1989 vysvätil v Košiciach banskobystrický biskup J. Feranec za kňaza. Bol kaplánom v Michalovciach, v r. 1990 v Sabinove, v rokoch 1991-1993 v Prešove. Od r. 1993 bol farárom v Košiciach–Barci. Od r. 2007 pôsobil v Kapušanoch v okrese Prešov. Od 1. júla 2021 pôsobí ako správca fričovskej farnosti. Popri pôsobení vo farnostiach pokračoval v ďalších štúdiách. Od roku 1996 pôsobí aj v štruktúrach Metropolitného tribunálu Košickej arcidiecézy.
Mgr. Peter Čigáš
Pôsobil v našej farnosti od roku 2005 do roku 2021. V roku 1991 pôsobil v obci Svinia, 1992 v Snine. V roku 1993 v Koprivnici a Hankovciach. Roku 1997 v Humennom a roku 1999 v Červenici.
vdp. Ján Macko
Po skončení štúdia teológie na Cyrilometodskej bohosloveckej fakulte v Bratislave bol ordinovaný 23. júna 1963 za kňaza Košickej arcidiecézy. Bol kaplánom v Sabinove, v r. 1964 v Trebišove, v r. 1965 v Snine, v rokoch 1966-1968 v Bardejove, v rokoch 1968-1971 v Prešove-Solivare. V rokoch 1971-1973 spravoval farnosť Sedlice v prešovskom okrese, v rokoch 1973-1979 farnosť Radoma v okrese Svidník. V rokoch 1979-1988 pôsobil vo farnosti Papín v okrese Humenné, pričom excurrendo spravoval aj Medzilaborce. V rokoch 1988-1994 pôsobil v Nižnom Slavkove v sabinovskom okrese, pričom bol od r. 1990 členom Presbyterskej rady. V rokoch 1994-2005 pôsobil vo Fričovciach v prešovskom okrese, od r. 2005 žije na dôchodku, pričom v rokoch 2005-2007 pôsobil ako výpomocný duchovný v Udavskom v okrese Humenné.
Mons., prof., ThDr., PhD Gabriel Ragan
Po skončení strednej všeobecnovzdelávacej školy študoval teológiu na Cyrilometodskej bohosloveckej fakulte UK v Bratislave, kde ho 8. júna 1974 vysvätil biskup Július Gábriš za kňaza. Bol kaplánom vo farnosti Košice – Dóm. Od r. 1977 pôsobil vo Fričovciach ako administrátor, od r. 1990 ako farár. V tom istom roku sa stal členom Presbyterskej rady, členom zboru konzultorov, odborným asistentom na CMBF UK na Spišskej Kapitule a v Košiciach. Popritom študoval na PAT v Krakove, kde dosiahol v r. 1993 licenciát. V rokoch 1994 – 2001 bol farárom i dekanom v Prešove - Solivare. Od r. 1995 je sudcom Metropolitného tribunálu. Od r. 2000 prednáša filozofiu a liturgiku v Košiciach na teologickej fakulte. V r. 2003 sa stal prodekanom Teologickej fakulty v Košiciach. Prednáša aj na Katedre filozofie a histórie Katolíckej univerzity v Ružomberku.
Kišiday, František Alexander
Narodil sa 22. septembra 1940 v obci Kalinov, okr. Medzilaborce. Základnú školu absolvoval v Obišovciach. Jedenásťročnú strednú školu ukončil v r. 1958 v Košiciach. V rokoch 1958-1963 študoval teológiu na Cyrilo-metodskej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po vysviacke 24. júna 1963 v Bratislave pôsobil ako kaplán v Zborove a v rokoch 1965-1966 v Bardejove. Potom bol správcom farnosti v Družstevnej pri Hornáde, od r. 1973 vo Fričovciach a od r. 1977 v Bratislave-Jarovciach. V r. 1970 získal licenciát teológie, 21. júna 1971 zložil rigoróznu skúšku z cirkevných dejín a 11. februára 1975 obhájil na Cyrilo-metodskej bohosloveckej fakulte v Bratislave dizertačnú prácu z odboru cirkevných dejín Príspevok k dejinám kazateľstva na Slovensku od najstarších čias do konca 17. storočia. Od r. 1977 pôsobil na tejto fakulte ako odborný asistent a od r. 1986 ako docent. Teologickými a religionistickými úvahami aj početnými recenziami prispieval najmä do Duchovného pastiera a Katolíckych novín. Bol dlhoročným členom redakčnej rady Duchovného pastiera. Spolupracoval na vydaní Malej koncilovej konkordancie (Trnava 1980). Napísal vysokoškolské skriptá Základná bohoveda I-II (1980), Náboženstvo. Stručný úvod do teórie náboženstva (1983) a Kresťanstvo (1984). Skriptum z ekleziológie už nedokončil. Zomrel 24. augusta 1987, v Bratislave, pochovaný v Obišovciach
František Straka
Narodil sa 10. januára 1943 v Nižnej Myšli, okr. Košice-okolie. Po ukončení štúdia teológie na Cyrilo-metodskej bohosloveckej fakulte v Bratislave bol 27. júna 1965 vysvätený za kňaza. V rokoch 1965-1969 bol kaplánom v košickom Dóme sv. Alžbety, v rokoch 1969-1971 farárom v Ruskove v okrese Košice-okolie, jeden rok vo Fričovciach v prešovskom okrese, v rokoch 1972-1977 v Rožkovanoch v sabinovskom okrese, jeden rok v Košiciach-Poľove. V rokoch 1978-1980 bol duchovným správcom Charitného domova v Cerovej v senickom okrese. V rokoch 1980-1981 bol farárom v Medzilaborciach, jeden rok v Ohradzanoch v okrese Humenné, v rokoch 1982-1986 v Brestove, v rokoch 1986-1992 v Košických Olšanoch. Od r. pôsobil v Brezovičke, kde nečakane zomrel 1. mája 1993. Je pochovaný v rodisku.
Ján Onderuv
Za kňaza ho vysvätili 5. júla 1927, študoval v Innsbrucku, no akademický titul tam nedosiahol. V r. 1927 pôsobil ako kaplán v Haniske, potom ako stredoškolský profesor náboženstva na reálnom gymnáziu a v ústave v Prešove. Postupne zastával tieto funkcie: v r. 1931 ceremoniár a vicenotár biskupskej kúrie, od r. 1932 aktuár, v r. 1934 prézes Mariánskej ženskej kongregácie a moderátor Združenia mužov Božského Srdca v Košiciach, v r. 1938 biskupský tajomník, člen konzistória, skúšajúci na prosynodálnych skúškach a skúšajúci profesorov náboženstva pôsobiacich na stredných školách v Košiciach. Po pripojení Košíc k Maďarsku sa v r. 1939 stal biskupským tajomníkom biskupa Jozefa Čárskeho v Prešove, v r. 1939 oficiálom novovzniknutého tribunálneho súdu v Prešove, v r. 1941 tajným komorníkom Pia XII. Po návrate politických zmien do pôvodných koľají spred druhej svetovej vojny sa v r. 1945 stal generálnym provikárom biskupskej kúrie, biskupským tajomníkom v Košiciach, v r. 1946 generálnym vikárom, predsedom kňazských rekolekcií, v r. 1948 diecéznym konzultorom, prosynodálnym sudcom, pápežským prelátom, rektorom seminára. V r. 1950 ho zaistili. Od r. 1952 pôsobil ako dočasný správca farnosti v Brezovici nad Torysou, potom v Brezove, od r. 1955 vo Fričovciach, v r. 1970 ako administrátor v Prešove. V r. 1971 odišiel do dôchodku do Beckova. Je pochovaný vo farnosti, kde pôsobil najdlhšie.
Jozef Špirko
Po gymnaziálnych štúdiách v Levoči a Rožňave rok študoval teológiu v Rožňave, rok v Spišskej Kapitule, štúdium dokončil na Viedenskej univerzite ako chovanec Pázmanea, keď ho 25. júla 1920 vysvätili za kňaza. Bol kaplánom v Zázrivej, ale ešte v r. 1920 sa stal kaplánom a profesorom náboženstva na Nemeckom evanjelickom gymnáziu v Kežmarku. V r. 1925 získal v Olomouci doktorát teológie. Od r. 1927 bol profesorom cirkevných dejín, kánonického práva, cirkevného umenia, dogmatiky, sociológie a patrológie na Vysokej škole bohosloveckej v Spišskej Kapitule. V r. 1943 sa habilitoval na docenta na Slovenskej univerzite v Bratislave a prednášal na jej teologickej fakulte cirkevné dejiny, cirkevné umenie a kresťanskú archeológiu. V r. 1944 ho vymenovali za spišského kanonika a sudcu diecézneho tribunálu. Pri represáliách režimu proti Cirkvi r. 1950 bol uväznený, potom internovaný v Sládečkovciach. V r. 1952 odišiel do Košickej arcidiecézy a stal sa farárom vo Fričovciach. V Kežmarku sa podstatnou mierou zaslúžil o založenie slovenského gymnázia. V Spišskej Kapitule založil diecézne múzeum. Zaoberal sa cirkevnými dejinami i dejinami Spiša. Samostatne vydal knihy: Husiti, jiskrovci a bratríci v dejinách Spiša (1937), kde ako prvý poukázal na rozdiel medzi týmito pojmami. Jeho syntetické Cirkevné dejiny I-II (Martin 1943) doteraz na Slovensku nik neprekonal. Keďže ich napísal vecne, odborne a kriticky, čím predstihol svoju dobu, narazil na nepochopenie viacerých cirkevných autorít na Slovensku a Spolok sv. Vojtecha mu odmietol dielo vydať. Vydal dielko aj o umelecko-historických pamiatkach na Spiši - o architektúre (1936), ako aj Výtvarné pamiatky Spišskej Kapituly (1943), ďalej prácu Snem v Tridente (1947). Zaoberal sa dejinami Spišského prepoštstva a biskupstva, výchovou kňažstva v Spišskej diecéze, pamiatkami Spiša, najmä dejinami starého kláštora minoritov v Levoči, ktorého rekonštrukciu aj riadil, ďalej bol redaktorom edície Ad fontes Spolku sv. Vojtecha; v Prahe vydal Patrológiu (1939). Napísal aj biografie spišských historikov Štefana Mišíka (1950) a Jozefa Hradského (1946). Štúdie a články publikoval v rôznych časopisoch, napr. Kultúra, Svojina, Nová práca a i. Patril medzi najserióznejších a najerudovanejších slovenských historikov. Možno ho považovať za zakladateľa cirkevnej histórie na Slovensku. Mimoriadne sa zaslúžil aj o záchranu historicko-umeleckých pamiatok na Spiši.
Andrej Oros
Za kňaza ho vysvätili 2. februára 1937. Pôsobil ako kaplán v Svinej, od r. 1939 bol administrátorom vo Fričovciach, od r. 1941 farárom. V r. 1942 sa stal notárom dištriktu, od r. 1951 farárom v Širokom, od r. 1957 vo Vechci. V r. 1959 ho nespravodlivo odsúdili a uväznili, do r. 1963 bol mimo pastorácie. Od 1. decembra1963 sa stal farárom v Osikove. Zomrel v rodisku.
Vendelín Bižák
Pochádzal z obce, ktorá po r. 1920 pripadla Poľsku. Po skončení teologických štúdií bol ordinovaný 2. júla 1893 za kňaza. V r. 1917 bol kaplánom v Haniske a v Ruskove v okrese Košice-okolie, v r. 1918 bol vojenským kurátom a potom kaplánom vo Veľkom Šariši v prešovskom okrese, v r. 1920 v Haniske. V rokoch 1921-1938 bol správcom farnosti Fričovce v prešovskom okrese, potom pôsobil až do smrti v Ražňanoch, kde zomrel a kde je aj pochovaný.
Július Macejko
Po skončení teologických štúdií bol ordinovaný 10. februára 1909. Bol kaplánom v Tarcali, Gönci a Sečovciach v trebišovskom okrese. V r. 1913 bol katechétom v Košiciach, v rokoch 1914-1921 administrátorom vo Fričovciach v prešovskom okrese, od r. 1921 pôsobil v Jarovniciach, kde aj zomrel a kde je aj pochovaný.
Andrej Mihajla
Po skončení teologických štúdií bol ordinovaný 30. júna 1894 za kňaza. Bol kaplánom vo Veľkom Šariši, potom vo Svinej v prešovskom okrese, neskôr v Sečovciach v trebišovskom okrese, V rokoch 1902-1905 bol katechétom a kaplánom v Prešove, v rokoch 1905-1911 spravoval farnosť Kurima v bardejovskom okrese. V r. 1911 bol v nemocnici, v r. 1912 spravoval farnosť Fričovce v prešovskom okrese, od r. 1913 bol katechétom v nápravnom ústave v Košiciach.